DRUH: papagájovití (Psittacidae)
PODDRUH: papagáje (Psittacinae)
ROD: Agapornis (Agapornis)
ANGLICKÝ NÁZOV: Peachfaced Lovebird
NEMECKÝ NÁZOV: Rosenköpfchen
DĹŽKA: 15 cm
POPIS: hlava: čelo, tváre a hrdlo oranžovočervené, vzadu zelená, oči: s hnedou dúhovkou, zobák: bielý, krk a prsia: ružové, bruško a krídla: zelené, chvost: modrozelený, nohy: šedé
VÝSKYT: juhozápadná Afrika
ŽIVOT V PRÍRODE: tvorí veľké stáda, žije v suchých oblastiach u morského pobrežia, v nadmorských výškách okolo 1600 m
HNEZDENIE: od februára do marca, koloniálne v skalných štrbinách, dutinách stromov aj medzi ich koreňmy, v ľudských stavbách, samičky znášajú 4-5 vajec, mláďatá sa liahňu za 19-20 dní a opúštějú hniezdo za 5-6 týždňov
CHOV: vhodný druh aj pre začínajúcich chovateľov, vhodný aj do malej klietky.
POTRAVA: zmes pre malé papagáje, ovocie, zelenina, zelené krmivo, nezrelá kukurica, vetvičky k okusovaniu, pri krmení mláďat váječná zmes
VEĽKOSŤ KRÚŽKU: 4,5 mm
DĹŽKA ŽIVOTA: cca. 15 rokov
Status: CITES II – silno ohrozený druh
ZAUJÍMAVOSTI A RADY PRE CHOVATEĽOV:
Agapornis ružohrdlý nepatrí k ohrozeným druhom, počet týchto vtákov však v posledných rokov klesol. Ich dovoz je zakázaný.
Agapornis ružohrdlý je chovaný najčastejšie z celého rodu a okrem prírodného zfarbení (viz. obrázek) existuje veľa farebných odchyliek a mutacií. Jeho chov je pomerne ľahký, pokiaľ zostavíme úspešne chovné páry. Mnohých však odradzuje jeho prenikavý krik. Ľahko sa prizpôsobí zmene prostrediu, není plachý a znáša dobre aj chladné počasie.
U agapornisov ružohrdlých je známa ich „manželská“ vernosť, ako u celého rodu. Preto sa doporučuje kúpiť aspoň dva papagáje tohto druhu.
Pre chov väčšieho počtu agapornisov je treba mať voliéru väčších rozmerov a vtáci majú byť na seba zvyknutý od mlada. Spolu vzájomne väčšinou dobre vychádzajú, s inými druhmy ich obvykle nechováme. Nikdy však nedáváme nové jedince bez prípravy k inému agapornisovi ružohrdlému do klietky. Ten je potom považovaný za votrelcu a podľa toho s ním obyvateľ klietky tiež jedná. Je lepší premiestniť oboch vtákov do nového zariadenia alebo ich najskôr nechať dalšiu dobu na seba zvyknúť tak, že klietky umiestníme blízko seba.
Klietka alebo voliéra
Musí býť z pevného materiálu, aby odolala silným zobákom. Osádzanie rastlinami je zbytočné, protože papagáje ich behom chviľky zničia. Vo volierách ich môžeme ponechať po celý rok, pri prezimovaní není nutné pritápanie. Musia však mať k dispozicií vnútorní úkryt pred mrazom.
Tieto papagáje sú neustále aktivní, temperamentní a majú veľa energie. Pohybujú sa vo všetkých poschodiach voliéry alebo klietky, vedia dobre liéňetať, ale tiež radi špĺhajú. Doporučuje sa im v chovateľských potrebách kúpiť rôzné hračky, ktoré však musia byť dostatočne pevné, aby och vtáci nerozkusali. Radi sa kupú a
Pre hnezdenie sa doporučujú drevené búdky s rozmermy 17x17x25cm s vletovým otvorom v priemere 5-7 cm.