Alexander Ružový Fúzatý

Latinský názov: Psittacula alexandri fasciata
Výskyt: Ost​rovy Bali, Indonézia
Veľkosť: 33 cm
Počet vajec: 2-4 ks
Inkubačná doba: 22 dní
Doba osamostatnenia: 7 týždňov
Vek: do 25 rokov
Veľkosť krúžku: 6,5 mm
Status: CITES B

Opis:

Alexandr ružový fúzatý je veľmi inteligentný papagáj, ktorý poslednou dobou získava na popularite u mnohých chovateľov z celého sveta. Mnoho z nich zaujme predovšetkým vďaka svojmu atraktívnemu sfarbenie. Je nápadný hlavne vďaka svojim čiernym pruhom pod zobákom, ktoré pripomínajú fúziky. Vďaka tomuto znaku získal aj svoje meno. Sú to veľmi inteligentní papagáje, z ktorých sa pod dobrým vedením môžu stať skutoční domáci maznáčikovia. K tomu však vyžadujú každodennú starostlivosť. Preto, ak máte sebemenší pochybnosti o tom, čo ste schopní svojmu papagájovi ponúknuť, poobzerajte sa radšej po inom druhu.

Hoci je príbuzný s Alexandrom malým, je od neho alexandr fúzatý značne odlišný predovšetkým svojou povahou. Sú označovaní za miernejšie a tiež za menej hlučné. Ich mierna povaha je však relatívna. Všetko záleží na starostlivosť chovateľa. Pod zlým vedením a predovšetkým kvôli nedostatku času sa z neho ľahko môže stať agresívny vták. Sú veľmi inteligentný s čím súvisí ich občasná tvrdohlavosť a tvrdohlavosť. Ak je však chcete do chovu, nemal by s nimi byť žiadny väčší problém. Všeobecne sú považovaní za dobré jedákov. Bez váhania prijmú akýkoľvek nový druh potravy, s čím by niektoré iné druhy papagájov mohli mať napríklad problémy. Môžu sa tiež naučiť opakovať niektoré slová, a to dokonca s väčšou presnosťou a čistejšie, než ostatné druhy Alexandry. S väčšími druhy, ako je napríklad žako kongo, sa však nemôžu rovnať. Tiež kapacita ich slovnej zásoby býva často menšie.

Alexandr ružový fúzatý sa so svojou priemernou dĺžkou 33 cm a váhou od 100 do 130 gramov radí medzi stredne veľké papagáje. Samce majú v dospelosti zelené sfarbenie so sivou hlavou. Od červeného zobáka k očiam vedie tenký čierny pruh. Pod zobákom majú širšie čierny pruh – už spomínaný „fúziky“. Celá šedá hlava má potom nádych do modrého odtieňa. Na hrudi a na vrchnej časti brucha majú ružové perie, čo je robí veľmi atraktívnymi. Samice majú toto sfarbenie menej výrazné, zobák majú skôr šedý a tiež chvostové perá majú kratšie než samce. Mláďatá sú podobné samicu.

Alexandr ružový fúzatý pochádza z ostrovov Bali a Indonézia. Uvidieť ich môžete tiež na južnom Borneu, ale tam boli zrejme privezení. Zdržujú sa v kŕdľoch ktorých každú 10 až do 50 jedincov. Táto kŕdle často ešte nemusíte ani vidieť a už ich môžete z veľkej diaľky počuť. Preferujú skôr rovinatej nížiny a podhoria pred vyššie položenými oblasťami. Tiež dávajú prednosť listnatým lesom pred ihličnatými. Väčšinu času trávi vo veľkých výškach v korunách stromov. V prírode sa živia rôznymi semenami, bobuľami, orechy, ale aj nektárom a dokonca celými kvetnými púčiky. V niektorých oblastiach nie sú príliš vítaní, pretože likvidujú ryžové polia. Strašne radi niečo okusujú, a preto je dôležité, im v zajatí poskytnúť dostatok dreveného materiálu na okusu. Poslúžiť môžu aj rôzne hračky. Niektoré z nich napomáhajú tiež k rozvoju inteligencie Alexandry. Sú výborní letci, preto majú radi skôr dlhú voliéru.

Pohlavnej dospelosti dosahuje alexandr ružový fúzatý vo veku dvoch až troch rokov. Zostavovať pary je však vhodné už v mladom veku. Harmonizujúci pár možno dobre určiť tým, že samica často „prosí“ samca, aby ich kŕmili. Ak chceme dosiahnuť úspešného odchovu, mali by sme im poskytnúť hniezdnu búdku s rozmermi minimálne 25x25x40 cm orientovanú na výšku. Pri hniezdenia vyžaduje alexandr ružový fúzatý hlavne bezpečnosť, preto je vhodné umiestniť búdku na stenu protiľahlú vchode do voliéry. Hniezdenie sa s najväčšou pravdepodobnosťou podarí iba ak správame pár izolovane. Znášky číta najčastejšie 2 – 4 vajíčka, na ktorých samice sedia 22 dní. Mláďatá opúšťa búdku zhruba v siedmich týždňoch veku. S rodičmi ich môžete ponechať až deväť mesiacov, ale musíte ich odstaviť skôr ako, začne pár opäť hniezdiť. Bežne sa odstavujú v 12-tich až 14-tich týždňoch. Zvlášť po vyletení by nemala byť mláďatá príliš vyrušovaná. Bývajú totiž často plachá a mohlo by sa stať, že sa zraní o steny voliéry. Sú známe aj prípady, keď mláďa po zranení hlavy uhynulo. Tomu sa dá predísť zabezpečením stien čerstvými hustými vetvičkami, ktoré nárazy zmiernia.